Májový editoriál

010

Máj bol, je a aj vždy bude môj najobľúbenejší mesiac v roku. Nielen preto, že je to môj narodeninový mesiac – a ja som stále ešte vo veku, keď sa na každé narodeniny teším 🙂 Ale tiež preto, že tento mesiac sa mi najviac zo všetkých spája s novými začiatkami.

Pred takmer desiatimi rokmi som sa v máji rozhodla, že sa z Erazmus pobytu vo Francúzsku už nevrátim naspäť do Banskej Bystrice, a dorobím si školu v Paríži. O pár rokov neskôr, keď som sa z Paríža vrátila naspäť domov, do svojej detskej izbičky u rodičov, som si v máji uvedomila, že nastal čas posunúť sa ďalej a zaobstarať si vlastné bývanie. A o dva roky neskôr, po dlhom hľadaní a relatívne krátkej, ale vyčerpávajúcej rekonštrukcii, som sa práve v máji vo svojom novom bytíku začala konečne cítiť ako doma.

O rok neskôr, opäť v máji, ten sympatický, zábavný a inteligentný chalan, s ktorým sme si pár týždňov vymieňali len správy a smajlíkov, prišiel ku mne na moju vychýrenú domácu pizzu, a vlastne už nikdy neodišiel. A svadbu sme mali síce v apríli, ale to je od mája iba malý kúsok – a tak je to dnes presne mesiac, čo sme sa rozhodli, že všetky nasledujúce máje (a aj ostatné mesiace, samozrejme 🙂 ) budeme prežívať už navždy spolu.

Možno to všetko napokon naozaj súvisí s tým, že máj je môj narodeninový mesiac. Okolo svojich narodenín mám vždy nutkanie viac premýšľať nad tým, čo a ako ďalej urobiť so svojím životom. Kam sa posunúť, ktorou cestou sa vydať, ktoré veci opustiť a nechať za sebou. A nie je tomu inak ani tento rok. Blížia sa moje 31. narodeniny, svadobné radosti aj starosti mám chvalabohu už úspešne za sebou a už som si zvykla aj na to, že v našej rodinnej firme nejaké to pokojné obdobie pravdepodobne nikdy nenastane. Uvoľnili sa mi teda mentálne kapacity, ktoré by som chcela využiť zmysluplne.

Opäť ma to ťahá ku klávesnici počítača a k blogu, ktorý na môj veľký zármutok až príliš dlho ležal ľadom. Písanie mi chýba, tak ako človeku chýba rozhovor s blízkym človekom. Pomáha mi vyčistiť si hlavu, utriediť si myšlienky a robí zo mňa lepšieho, vnímavejšieho a pozornejšieho človeka. Tento priestor bol kedysi mojím každodenným spoločníkom a ja chcem, aby to tak bolo opäť. Chcem, aby ma inšpiroval objavovať nové veci, čítať viac kníh, skúšať nové recepty, hrať sa s dekorom nášho bytu, stanovovať si a dosahovať odvážne ciele, vystupovať zo svojej komfortnej zóny a viac sa sústreďovať na prítomný okamih.

A hoci vždy, keď sama sebe sľúbim, že sa blogu opäť budem venovať naplno, život mi zvykne do cesty hodiť poriadnu bombu, ktorá zväčša obráti všetky moje plány naruby, pevne verím, že tentokrát si svoje priority dokážem lepšie usporiadať a najmä ustrážiť. Držím sama sebe palce a teším sa na všetky zaujímavé a inšpiratívne veci, ku ktorým sa vďaka blogu opäť plánujem vrátiť!

Fotka via Lark & Linen